logo poštové služby

Liberalizácia poštových služieb je predo dvermi – 1. časť

14.9.2011 na 22. schôdzi NR SR bol v druhom a treťom čítaní prerokovaný a schválený vládny návrh Zákona o poštových službách. Prezident SR Ivan Gašparovič v utorok 4.10.2011 podpísal nový zákon o poštových službách.


Tejto téme sme sa na stránkach portálu venovali už viackrát, či už rámci schváleného vládneho materiálu o Poštovej politike do roku 2014 alebo po schválení samotného návrhu zákona Vládou SR. Nakoľko však schválený zákon pomerne výrazným spôsobom mení legislatívne prostredie na trhu poštových služieb a vzbudzuje obrovské očakávania zákazníkov, považujeme za nevyhnutné k tejto téme sa opäť vrátiť. Obzvlášť ak už máme k dispozícii jeho definitívne znenie. Okrem podrobnej analýzy dopadov vyplývajúcich z otvorenia trhu, dáme priestor aj predstaviteľom jednotlivých poštových podnikov, pričom začneme rozhovorom s generálnou riaditeľkou Slovenskej pošty (sekcia Rozhovory).

 

V nasledujúcich troch  témach mesiaca sa zameriame predovšetkým na tieto aspekty zmien, ktoré prináša liberalizácia poštových služieb :

  • aké hlavné zmeny prináša nový zákon o poštových službách
  • aký vplyv bude na poštové podniky
  • čo prinesie liberalizácia zákazníkom

 

 

Aké hlavné zmeny prináša nový zákon o poštových službách?

1. časť 

Z čoho sa vychádza?

Po politicko-ekonomických zmenách v roku 1989 prešla naša krajina z centrálne riadenej ekonomiky na trhové hospodárstvo. Neskôr v rámci prístupových rokovaní a následne našim vstupom do EÚ v roku 2004, došlo k postupnému zosúladeniu našich právnych predpisov s právom EÚ. V rámci poštového trhu bola táto oblasť riešená predovšetkým v Smernici 97/67/ES o spoločných pravidlách rozvoja vnútorného trhu poštových služieb spoločenstva a zlepšovaní kvality služieb resp. následne v jej dvoch novelizáciách. Na základe troch poštových smerníc okrem iného bola prijímaná aj naša vnútroštátna legislatíva (predovšetkým v roku 2001 prijatý aj v súčasnosti platný Zákon o poštových službách a jeho novelizácie) a dochádzalo k postupnému znižovaniu hranice poštovej výhrady až na aktuálnu úroveň 50 g. Posledná tretia poštová smernica EÚ z roku 2008 definitívne stanovila termín úplnej liberalizácie poštových služieb najneskôr do konca roku 2012 (platí len pre tzv. nové členské krajiny EÚ).

 

Prečo vôbec liberalizácia?

Ak chceme vedieť prečo dochádza k liberalizácii poštových služieb, musíme si povedať prečo bol vôbec doteraz tento trh čiastočne monopolný (monopol sa týka len listov, direct mailov a úradných zásielok). Súvisí to práve s charakterom poštových služieb. Tieto zabezpečujú komunikáciu a výmenu informácií, tovarov, prípadne peňazí medzi všetkými kategóriami zákazníkov. Z tohto hľadiska plnia v každej spoločnosti nezastupiteľnú úlohu a obdobne ako telekomunikačné služby alebo napr. železničná doprava ich možno zaradiť medzi služby poskytované vo verejnom záujme.

Štát ma záujem, aby určitý okruh poštových služieb bol zabezpečovaný na celom území v primeranej kvalite a za prijateľné ceny. Ide o tzv. univerzálnu službu, ktorú poskytuje národný poštové operátor - Slovenská pošta. No a keďže poskytovanie univerzálnej služby je stratové a štát doteraz túto službu finančne nedotoval, musel existovať mechanizmus, ako poštovému operátorovi túto stratu kompenzovať. A tým bola práve poštová výhrada - teda výhradné právo poskytovateľa univerzálnej služby poskytovať niektoré vybrané služby. Ale keďže EÚ sa snaží podporovať voľný trh, pristúpila k liberalizácii poštových služieb. Časové oneskorenie v porovnaní s inými trhmi súvisí predovšetkým s hľadaním vhodného spôsobu financovania univerzálnej služby, nakoľko aj po otvorení trhu štát chce, aby ten základný rozsah služieb bol dostupný všetkým obyvateľom.

 

Čo sa zákonom zmení?

Zákon prináša viacero väčších, či menších zmien oproti existujúcemu stavu a aj preto sa legislatívci rozhodli ísť cestou úplne nového zákona. Ako už bolo spomenuté hlavným impulzom pre prijatie zákona bola transpozícia tretej poštovej smernice a teda spustenie úplnej liberalizácie poštového trhu na Slovensku. Pre úplnosť je nutné pripomenúť, že SR tak urobí o rok skôr ako jej to stanovuje európska legislatíva a je jedinou krajinou z nových členských krajín, ktorá naplno nevyužije výnimku EÚ. Súvisí to predovšetkým s rozhodnutím EK ohľadom hybridnej pošty, resp. ešte predtým Poštového regulačného úradu (PRÚ). Na základe týchto rozhodnutí totiž začali alternatívni poštoví operátori legálnym spôsobom za trhové ceny poskytovať služby hybridnej pošty -hromadná produkcia a distribúcie transakčných zásielok (výpisy z účtov, faktúry a pod.), čím Slovenskej pošte (SP) prebrali viacero významných zákazníkov a spôsobili výpadok z príjmov za služby poštovej výhrady (listy do 50 g).

Zákon prináša tieto najpodstatnejšie zmeny :

 

  • ruší poštovú výhradu a prináša úplnú liberalizáciu na trhu poštových služieb
  • zavádza nový systém financovania univerzálnej poštovej služby prostredníctvom kompenzačného fondu
  • prináša novú kategóriu služieb tzv. zameniteľné služby
  • definuje možnosti a podmienky prístupu do verejnej poštovej siete
  • mení systém vzniku oprávnenia na poskytovanie poštových služieb (na poskytovanie poštových služieb na základe všeobecného povolenia bude povinná registrácia)
  • zjednocuje niektoré povinnosti poskytovateľa univerzálnej služby s povinnosťami ostatných poštových podnikov a dopĺňa niektoré povinnosti, ako napríklad povinnosť označovať poštové zásielky
  • podrobne upravuje postup a rozšírené kompetencie Poštového regulačného úradu (PRÚ) pri výkone štátneho dohľadu formou kontroly.

 

My sa v tejto téme mesiaca podrobnejšie pozrieme predovšetkým na oblasť zrušenia poštovej výhrady, financovania univerzálnej služby a otázku prístupu do verejnej poštovej siete.

 

Voľný trh - zrušenie poštovej výhrady

Ide už o viackrát spomínanú najzásadnejšiu zmenu. Zjednodušené povedané v novom zákone už neexistuje pojem poštovej výhrady a tak ani neexistuje zákonom vymedzený okruh poštových služieb, ktoré by mohol poskytovať len jeden poštový podnik. V praxi to znamená, že každý registrovaný poštový podnik môže poskytovať akúkoľvek poštovú službu v plnom rozsahu. Poštové podniky sú totiž povinné v súlade s vydaným všeobecným povolením zo strany PRÚ podať prihlášku na registráciu. Súčasťou registrácie je okrem preukázania bezúhonnosti aj predloženie poštových podmienok a Tarify. Vyššie nároky na registráciu sa na poštový podnik kladú, ak ide o poskytovanie poštového platobného styku a vyberanie a dodávanie úradných zásielok. V prípade poštového platobného styku môže isť okrem preukázania odbornej spôsobilosti, technickej a organizačnej pripravenosti tiež schopnosti uhradiť nároky na náhradu škody napr. minimálnou výškou základného imania alebo poistením. V prípade úradných zásielok ide napr. o zabezpečenia najmenej jedného vyberania a dodávania zásielok denne, dostupnosť prístupových a kontaktných miest a pod.

 

Financovanie univerzálnej služby

Celá podstata je založená na tom, že najskôr sa definujú tzv. čisté náklady za univerzálnu službu. Tieto tvoria celkový balík finančných prostriedkov, ktoré by mali byť poskytovateľovi univerzálnej služby (SP) uhradené, keďže mu ich už poštová výhrada nekompenzuje. No a na tento balík by sa mali spoločne poskladať poštové podniky poskytujúce zameniteľné poštové služby do kompenzačného fondu a zvyšok by mal doložiť štát prostredníctvom štátneho rozpočtu.

 

Obrázok: Mechanizmus financovania univerzánej služby

Čisté náklady za univerzálnu službu (§ 56)

Sú vlastne rozdielom medzi čistými nákladmi poskytovateľa univerzálnej služby a čistými nákladmi toho istého poskytovateľa ak by sa mohol správať komerčne a nemusel by poskytovať univerzálnu službu (mohol sa vyhnúť určitým nákladom) - napr. by optimalizoval poštovú sieť, frekvenciu doručovania a pod. Od tohto rozdielu sa ešte odrátajú hmotné a nehmotné výhody vyplývajúce z toho, že poskytuje univerzálnu službu - napr. DPH, obchodné meno a značka, sieť. Tento hypotetický scenár by mal fungovať tak, že poskytovateľ univerzálnej služby by sa aj v takýchto podmienkach snažil plniť svoje záväzky, udržať dominantné postavenie na trhu,  zamestnanosť a zefektívniť svoje fungovanie.

Vzhľadom na legislatívu EÚ a zákon o poštových službách je potrebné overenie výpočtu „čistých nákladov" poskytovateľa univerzálnej služby vykonať nezávislou audítorskou spoločnosťou, ktoré bude následne prerokované s EK.
Keďže ide vyslovene o ekonomické prepočty, tak uvedené bude upravené vo vykonávacom predpise, pričom do tohto vykonávacieho predpisu sa premietnu aj ustanovenia tretej poštovej smernice.

 

Príspevky do kompenzačného fondu (§ 58)
Keď je známa suma čistých nákladov za univerzálnu službu PRÚ stanoví výšku príspevkov do kompenzačného fondu pre poštové podniky poskytujúce zameniteľné poštové služby. Príspevok od jednotlivých poštových podnikov (vrátane SP) poskytujúcich zameniteľné poštové služby sa určí ako pomer obratu poštového podniku zo zameniteľných poštových služieb k celkovému obratu všetkých poštových podnikov zo zameniteľných služieb + z obratu SP z univerzálnej služby za predchádzajúci rok (ide vlastne o stanovenie trhového podielu z relevantného trhu (zameniteľné + univerzálne služby). Táto suma pri každom poštovom podniku pritom nesmie byť vyššia ako 3 % z obratu zo zameniteľných poštových služieb daného poštového podniku - to sa týka aj SP.

 

Zameniteľné poštové služby (§ 4)
Ide vlastne o poštové služby, ktoré poskytuje poštový podnik a tieto sú pre ich užívateľa (zákazníka) svojim obsahom, účelom a ich využitím zameniteľné (obdobné) s univerzálnymi poštovými službami, pričom užívateľ využitím zameniteľnej služby nestratí napr. určitú pridanú hodnotu, alebo mu nebude mu poskytnutý užší rozsah služby alebo nezaplatí vyššiu cenu. Zjednodušene povedané zákazníkovi prinášajú rovnaký efekt - splnia jeho potrebu - ako univerzálne služby, pričom táto služba môže byť realizovaná odlišným spôsobom. De facto sa zameniteľnou poštovou službou stáva aj tzv. hybridná pošta a to od fázy keď poštový podnik vytvorí poštovú zásielku (po prevzatí elektronických dát zásielky vytlačí, zaobálkuje), teda keď dochádza k vybratiu zásielky, pričom ju následne vytriedi, prepraví a doručí.


Prístup do verejnej poštovej siete alebo jej časti (§ 9)

Poskytovateľ univerzálnej služby je povinný uzavrieť s poštovým podnikom poskytujúcim zameniteľné poštové služby zmluvu o prístupe k verejnej poštovej sieti ak je to pre daný poštový podnik vyhovujúce a prospieva to hospodárskej súťaži. V praxi teda musí na základe zmluvy a za odplatu Slovenská pošta sprístupniť alternatívnym operátorom časť svojej infraštruktúry (prepravné kapacity, triediace linky, pošty a pod.), samozrejme ak jej to dovoľujú jej kapacitné alebo technické možnosti. Ide vlastne o obdobnú situáciu ako v prípade telekomunikačných služieb. Ak dôjde k rozporu pri uzatváraní zmluvy medzi Slovenskou poštou a poštovým podnikom do procesu vstupuje PRÚ. Otázkou bude ako sa SP postaví k spomínaným kapacitným a technickým obmedzeniam, ako si definuje posledný bod, kde sa dá vstúpiť do ich siete (spracovateľské centra či až konkrétne dodacie pošty) a či napr. nezačne fungovať v režime tzv. pásmových regionálnych taríf - aby zvýšila ceny pri doručovaní na vidieku a zároveň rozdelila súčasné priemerné náklady za doručovanie na reálne náklady na doručenie v mestách a na vidieku.

 

Riziká a nedoriešené otázky

Navrhnutý systém financovania nesie zo sebou značne riziká, tak z pohľadu kompenzovania  čístých nákladov za univerzálnu službu zo strany alternatívnych operátorov ako aj samotnej Slovenskej pošty. Je prirodzené očakávať, že alternatívne poštové podniky sa budú chcieť maximálne  vyhnúť definovaniu ich služieb ako zameniteľných služieb.  Aj pri maximálnom zaradení nie je predpoklad, že z týchto služieb bude kompenzačný fond naplnený tak, ako to očakáva Ministerstvo dopravy (obrat 50,5 mil. a teda príspevok 1,5 mil. €). V prípade Slovenskej pošty môže dôjsť paradoxne k situácii, že ona do kompenzačného fondu nedá ani 1 €. Jej podiel na trhu je síce majoritný (trh je vlastne súčtom z tržieb z univerzálnych a zameniteľných služieb), ale keďže tam existuje obmedzenie stropu v podobe 3 % z obratu zo zameniteľných služieb, ktoré SP možno vôbec nebude poskytovať, môže byť tento príspevok 0 €. Takže obrovská agenda a náklady - audit čistých nákladov za univerzálnu službu, noví zamestnanci na PRÚ, spory a zrejme súdy s alternatívnymi operátormi - budú realizované len  kvôli  zlomku z potrebných zdrojov

Zákon resp. z neho vyplývajúce zmeny ostatných zákonov ponechávajú súčasný systém uplatňovania DPH na poštové služby. V praxi to znamená, že na univerzálne služby sa i naďalej nebude uplatňovať DPH. Z tohto hľadiska sú alternatívni poštoví operátori znevýhodnení voči Slovenskej pošte.

 


Aktuality  |  Zo sveta  |  Kontakty  |  Reklama
© 2010 Poštové služby. Prevádzkovateľom a odborným garantom portálu je spoločnosť Postal Consulting s.r.o..